Prečo, keď sme hladní, sme nasr... naštvaní?

Prečo, keď sme hladní, sme nasr... naštvaní?

1234

Toto by pokojne mohla byť reklama na tyčinku od nemenovaného výrobcu sladkostí. Ale nie je. ? V každom prípade, pokiaľ si pri hladovaní pociťoval/a hnev, tak to má svoje racionálne vysvetlenie.

 

Čo sa v tomto článku dozvieš?

  • Zistíš, čo zapríčiňuje hnev počas hladovania.
  • Aké ďalšie reakcie môže hlad vyvolávať.
  • Zopár zaujímavých štúdií súvisiacich s hladovaním a zmenou nálady.
  • Tipy, ako sa vyhnúť tomuto javu.

 

Keď je človek hladný, tak sa mu v tele vylučujú rôzne chemické látky – neurotransmitery, čo má za následok mrzutú náladu.
Konkrétne, menia sa hladiny týchto neurotransmiterov:

  • adrenalín;
  • ghrelín;
  • kortizol;
  • leptín.

 

Keď klesá hladina cukru (glukózy) v krvi, tento jav aktivizuje v našom tele viacero hormónov vrátane adrenalínukortizolu. Zároveň, ak je človek hladný, tak žalúdočné šťavy trávia namiesto potravy steny žalúdka, čo je celkovo nepríjemné.

Spomenuté neurotransmitery zohrávajú v ľudskom tele rôzne úlohy.

Adrenalín je stresový hormón, ktorý sa vylučuje v stavoch zvýšenej záťaže organizmu. Pripravuje naše telo na zvýšenú aktivitu – útok alebo úskok.
Ghrelín je „signalizátorom hladu“. Ghrelín zároveň zvyšuje chuť do jedla. Jeho hladiny sú vyššie ráno než večer.[1]
Kortizol je stresový hormón, ktorého hlavnou funkciou je zvyšovanie celkovej pohotovosti pri záťažových situáciách.
Leptín je hormón sýtosti, ktorý má za úlohu potláčať hlad.

 

Okrem hnevu môže hlad vyvolávať nasledujúce reakcie:

  • únava,
  • ospalosť,
  • problémy so sústredením,
  • problémy s koordináciou,
  • náchylnosť k chybovaniu.[2]

Prečo, keď sme hladní, sme nasr... naštvaní?

Existujú štúdie, ktoré preukazujú súvislosť medzi hladovaním a zmenami nálady. Táto štúdia bola vykonávaná na potkanoch. Nejde síce o ľudí, no zhrnutie je nasledovné: Na výskumnej kanadskej univerzite v Guelphe testovali potkany dvomi spôsobmi. Prvýkrát boli potkanom podané injekcie, ktoré blokujú látkovú premenu glukózy, čo im spôsobilo hypoglykémiu (zníženie glukózy v krvi), a potom boli umiestnené do konkrétnej komory. Pri inej príležitosti dostali injekciu vody a umiestnili ich do inej komory. Keď potkany dostali na výber, do ktorej komory môžu vstúpiť, tak sa aktívne vyhýbali komore, kde prežívali hypoglykémiu. Išlo o prejav stresu a úzkosti, pretože v tejto komore mali stresujúce skúsenosti. Potkany s hypoglykémiou mali v krvi zvýšenú hladinu kortizolu, ukazovateľa fyziologického stresu. Toto zistenie podporuje myšlienku, že zvieratá mali stres a depresívnu náladu, keď boli hypoglykemické.[3]

Pocit hladu môže byť závažnejší. Táto štúdia hovorí o tom, že ľudia, ktorí mali reštrikciu v jedení, tak boli náchylnejší k depresii a k samovraždám. Ide o kanadskú štúdiu. Pozorovali okolo 200 000 ľudí 3 roky pred a 3 roky po bariatrickej operácii. Bol to najrozsiahlejší výskum následkov operácie pre schudnutie. Oficiálny záver: 111 účastníkov sa dopustilo 158 činov sebapoškodzovania a pokusov o samovraždu. 30 % ľudí sa po takýchto operáciách pokúsi ukončiť život samovraždou. Je dokázané a aj prax ukazuje, že po takýchto reštriktívnych zákrokoch sa stretávame so samovraždami, pretože reštrikcie znamenajú stres pre organizmus. Keď človek nemôže jesť tak, ako bol celý život zvyknutý, tak u neho dochádza k zmenám, ktoré majú vplyv na nervový systém.[4]

A to je vlastne dôvod, prečo reagujeme až prehnane negatívne, keď sme hladní. V angličtine sa na označenie tohto javu používa pojem „hangry“ (spojenie slova hunger – hlad a angry – naštvaný).

 

Ako predísť hladovaniu a mrzutej nálade?

Tu je zopár tipov, ako sa s daným problémom možno vysporiadať.
Niektoré látky pomáhajú regulovať chuť do jedla osobitným pôsobením na organizmus.

Voda – rozťahuje žalúdok, čím vyvoláva pocit sýtosti. Ten však trvá iba krátko, lebo životodarná tekutina sa rýchlo vstrebe a telo zareaguje na nedostatok živín.

Vláknina – potraviny bohaté na vlákninu spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka a vstrebávanie živín, preto človeka zasýtia na dlhší čas.

Bielkoviny – tieto látky navodzujú uvoľňovanie hormónov regulujúcich chuť do jedla, ako je leptín, čím znásobujú pocit plnosti.

Grapefruit – jeho vôňa znižuje aktivitu blúdivého nervu*, čím potláča apetít.

Nikotín – aktivizuje receptory v podlôžku (hypotalame), čím tlmí signály hladu.

Cvičenieintenzívne aeróbne cvičenie ovplyvňuje uvoľňovanie určitých hormónov, čím dočasne potláča hlad.[5]

 

* Blúdivý nerv nesie informácie z nervového systému do mozgu a z mozgu naspäť. Zjednodušene: Prijímanie podnetu – spracovanie podnetu – reakcia.

 

[1] MRAVEC, B. et al.: Neurotransmitery. [online]. [2020-10-22]. Dostupné na: <https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sluzby/akademicka_kniznica/PDF/Elektronicke_knihy_LF_UK/Neurotransmitery.pdf?fbclid=IwAR0wyLiuv3ZD0s-ecTNg4JYckYgRSSFWPCSdJneayp1d5MeXHzH15DIzGaU>.

[2] Is Being ‘Hangry‘ Really a Thing – or Just an Excuse? [online]. [2020-10-22]. Dostupné na: <https://health.clevelandclinic.org/is-being-hangry-really-a-thing-or-just-an-excuse/>.

[3] Link between hunger and mood explained. [online]. [2020-10-22]. Dostupné na: <https://www.sciencedaily.com/releases/2018/09/180925115218.htm>.

[4] MITCHELL, J. E. et al.: Possible Risk Factors for Increased Suicide Following Bariatric Surgery. [online]. [2020-10-22]. Dostupné na: <https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4372842/>.

[5] How Food Works. London : Dorling Kindersley, 2017. 256 s. ISBN 978-14-654-6119-3.

Loading...